Pripomenuli sme si 80. výročie výsadku v Liptovskej Osade
Liptovská Osada, 21. júla. Obecný úrad Liptovská Osada v spolupráci s Miestnym klubom vojenských výsadkárov npor. Dionýza Tomčányho Turiec pripravil druhý ročník pietnej spomienky pri príležitosti 80. výročia partizánskeho výsadku v Liptovskej Osade.
Obyvateľom a hosťom z klubov vojenských výsadkárov Turiec, Banská Bystrica, Zlaté Moravce a Žilina sa po pietnom akte prihovoril starosta obce Róbert Kuzma, ktorý privítal prítomných a priblížil udalosti spred osemdesiatych rokov, ktoré sa odohrali v Liptovskej Osade.
"Obyvatelia Liptovskej Osady si dnes pripomínajú 80. výročie zoskoku paradesantnej skupiny do Liptovskej Osady. Pôvodne bolo plánované, že zoskočia do Liptovských Revúc, ale keďže v tom čase bola veľká hmla, roztratili sa po celom regióne od Prašivej po Veľkú Fatru. Nakoniec všetko dobre dopadlo a po niekoľkých dňoch sa všetci našli," povedal Róbert Kuzma.
Udalosti, ktoré sa odohrali v Liptovskej Osade
Partizánsku skupinu, ktorá bola v noci z 25. na 26. júla 1944 zosadená nad Liptovskou Osadou zorganizoval Hlavný štáb partizánskeho hnutia v Kyjeve. Lietadlo, ktoré štartovalo z Kyjeva viezlo na svojej palube jedenásť členov. Boli to veliteľ Peter Alexander Veličko, zástupcovia veliteľa Ľach a Černogorov, prekladateľ Žilbert, lekárka Stoľarová, radisti Rogačevský a Agafonov, členovia Fetisov a Popov. Súčasťou skupiny boli aj dvaja Slováci Demko a Brezák. Pôvodný plán bol vysadiť skupinu nad Ploskou, ale pre zlú orientáciu lietadla v hmle boli členovia vysadení rôzne - Černogorov padol na vežu československého kostola, lekárka Stoľarová dopadla do sútoku Korytničanky a Revúcej, prekladateľ Žilbert na strom, Demko na katolícky kostol a ďalší až na Hiadeľské sedlo. Skupina sa tak rozdelila na dve časti. Obidvom skupinám sa podarilo spojiť až 6. augusta 1944 na Latiborskej holi. Tu potom čakali na zoskok ďalších výsadkových skupín. V tomto čase mal Veličko vo svojej skupine už 40 partizánov. Postupne do 9. augusta bolo nad územím Prašivej vysadených 61 výsadkárov. Partizánske skupiny sa prílivom obyvateľov z Liptova a Pohronia postupne rozrastali a vytvárali bojaschopné oddiely, ktoré boli 27. augusta súčasťou protifašistického povstania v Ružomberku. Preto je Ružomberok prvým povstaleckým mestom na Slovensku.
"Dňa 29. augusta 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie, ktoré má pre slovenský národ veľký význam, pretože bolo vyjadrením odporu voči nacizmu a vyjadrením nesúhlasu voči kolaborácii Slovenského štátu s nacistickým Nemeckom. Povstanie bolo tiež prejavom náročného sebavedomia a spolupatričnosti slovenského národa. Prispelo k medzinárodnému uznaniu slovenského úsilia o aktívny odpor voči nacistickému režimu. Vážení spoluobčania, odkaz Slovenského národného povstania je aktuálny v každom čase, pretože je vyjadrením túžby ľudí po slobode, autonómii, živote v mieri, tolerancii a spolupatričnosti," dodal na záver Róbert Kuzma.